Sladkosti, cukor, čokoláda, maškrty

12. března 2008 v 23:16 | Kaelyn |  Chudnutie
Radi maškrtíte? To je celkom normálne. Sladkosti milujú deti aj dospelí.
Maškrtia nielen ľudia - skúste sa spýtať majiteľov psov, či im chutia sladkosti. Chovateľov koní, či by kôň pohrdol kockami cukru. Spýtajte sa majiteľov papagájov, ako nepríčetne sa vtáky dožadujú piškót.
To, že všetkým sladké tak chutí však ešte neznamená, že to je aj zdravé! Žiaľ. Čokolády, torty, piškóty, keksíky, tyčinky a samozrejme aj sladké malinovky a koly sú potravinami, ktoré sa v prírode voľne nenachádzajú. Nemusíte si namáhavo kliesniť cestu pralesom, aby ste narazili na pár krémešov. Nemusíte sa vyšplhať na strom, aby ste si upili kokakoly. Ak chcete bielu čokoládu, nemusíte ju naháňať po poli a uloviť v smrteľnom zápase.
Nič také. Sladkosti si človek proste kúpi a bez fyzickej námahy sa nimi môže napchať. Chuť je úžasná, tak prečo by prestával s jedením práve v najlepšom?
Žiaľ, v tomto nás chuť dokonale zrádza. Láka nás jesť a my bezmocne cuckáme vaječný koňak, alebo spásame makovník s riadne sladkým kakaom. Bez ohľadu na to, koľko energie nám treba doplniť. Sladká chuť nás tak trocha zbavuje príčetnosti.

Pocitový index

Človek pri opakovaní otupie a potom už žiada len viac. Nastriekate sa voňavkou a za chvíľu ani neviete, že ju na sebe máte. Tak frknete ešte trocha. A za chvíľku už zas nič necítite. Ľudia okolo vás už omdlievajú, ale vy o svojej vôni nič neviete.
Rovnaké je to aj s inými zmyslami. Vyjdite z tmy na svetlo a oslepí vás. Chvíľu budete žmúriť, ale potom sa rozpozeráte a už vidíte normálne.
Aj so sladkosťami je to podobné. Stačil by vám banán, ale ak je bomboniéra, je to lepšie. Je sladšia. Časom si na sladkosti zvyknete a začnete preberať. Málo sladké banány vám už ani nebudú chutiť, lebo…

Prah tolerancie

…sa zmenil. Už ste privykli na umelo osladené zákusky, na príkru čokoládu. Už vám nechutia nejaké otupné somariny typu ovocie, zelenina - takmer bez chuti, stvorené prírodou. Chcete koncentrát. Cukor, med. Veľa! Už ste pocitovo závislí - ak máte cítiť sladkú chuť, musí byť umelá.
A vy chcete tú chuť cítiť a tak platíte výrobcom za to, že môžete jesť potraviny, ktoré vám chutia až tak, že sa dobrovoľne napchávate, aj keď vaša ospobná váha ukazuje stále vyššie čísla.
Aj človek s bežne dostupným IQ vie, že ak zje veľa sladkého, bude rýchlo priberať. Aj človek s desiatkami kíl nadváhy to vie. Napriek tomu papá a papá a priberá. Vidí to, vie to, no nedokáže prestať.
Mnohí z nás sú ochotní položiť svoj život, zdravie a pohodlie za sladkú chuť. Síce pomaly, ale zato s plným vedomím, že jedenie sladkostí má na svedomí kilá tuku, čo nás zaťažujú.
Mnohí z nás učia závislosti na sladké koncentráty aj svoje deti. Čo tam po tom, či je sladkosť zdravá? Hlavne, že im tak chutí.
A tak sme si prakticky rovní s takým psom, papagájom, či koňom. To zvieratko totiž nevie, že to, čo mu tak chutí mu môže veľmi ublížiť. Nespojí si to.
My to vieme, a nič nám to nie je platné…
zdroj:chudnutie-ako.sk
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama