Březen 2008

Cukrík, alebo žuvačka proti hladu

12. března 2008 v 23:19 | Kaelyn |  Chudnutie
Samozrejme, plne si uvedomujem, že idem hovoriť o sebaklame a ilúzii. To znamená, že to čo napíšem bude platiť len pre niekoho, a možno dokonca len v niektorých situáciách. Môžete si tento tip skúsiť a ak sa vám osvedčí, používajte ho. Ak neúčinkuje, potom smola…

Cukríky a žuvačky

Na trhu je dnes veľké množstvo cukríkov a žuvačiek s malým, alebo žiadnym obsahom cukru. Nás budú zaujímať predovšetkým cukríky "vetrové", mentolové a iné. Intenzívna chuť má dva významy:
  • môže sa stať intenzívnym zážitkom
  • takých cukríkov sa nedá zjesť priveľa
Zážitok je dôležitá vec. Keď taký cukrík cmúľate, uvedomujete si stále, že sa niečo deje v ústach. To mnohým ľuďom vyhovuje a uspokojí to potrebu podnetov tohto druhu. Vďaka cmúľaniu sa do žalúdka dostane aj trocha slín a tak najmä v meste a v teréne nebude tak rýchlo hlásiť hlad. Intenzita chuti na hranici štípania potom je výhodná aj preto, aby ste nemali tendenciu zjesť všetky cukríky v škatuľke a hneď načať ďalšiu.
Mnohým ľuďom zas vyhovuje žuvanie žuvačiek. Zapojenie žuvacích svalov môže byť tiež dobrým spojencom v klamaní zmyslov, že niečo papáme. Mňa zo žuvačiek ide trafiť šľak, pretože už po pár minútach sa stratí všetka chuť. Z detstva som bol zvyknutý na veľké žuvačky Pedro a tie súčasné maličké plátky by som musel použiť všetky naraz. A dať si do úst celý balíček žuvačiek je dosť drahý špás nato, že už za pár minút je z toho veľká hruda bez chuti…
V konečnom dôsledku je jedno, čo si zvolíte - cukríky, či žuvačku. Skúste jedno aj druhé a vyberte si to, čo vás baví viac…

Pozor na podvody

Pri voľbe cukríkov sa však VŽDY orientujte podľa zloženia, nie podľa sloganov.
Mnoho firiem používa podvodné slogany. Tvrdia, že ich cukríky sú "bez cukru", ale v takých cukríkoch pritom je napríklad veľa tuku a namiesto repného cukru používajú iné - energeticky porovnateľné sladidlo. Ak ich zjete niekoľko, prijmete zhruba toľko energie, ako keby ste zjedli veľké jablko. Preto ak už cukríky, malo by ísť radšej o cukríky s umelým sladidlom, ktoré sú takmer bez energie. Tie môžete jesť bez toho, aby ste si to museli evidovať.
Overte si preto ich energetickú hodnotu. (Výrobcovia radi používajú ako jednotky kalórie, pretože je ich opticky menej.)

Umyť zuby a spať!

Niektorým ľuďom sa osvedčilo umytie zubov večer, ako "bodka" za jedením. Môžete si to tiež skúsiť.
Umytie zubov v ústach navodí chuť, po ktorej sa nejaký čas naozaj človeku nežiada jesť. Ak sa po umytí zubov začnete venovať nejakej činnosti, ktorá vás zabaví, možno si vďaka tomu ani nespomeniete na nejaké maškrtenie.
zdroj:chudnutie-ako.sk

Sladkosti, cukor, čokoláda, maškrty

12. března 2008 v 23:16 | Kaelyn |  Chudnutie
Radi maškrtíte? To je celkom normálne. Sladkosti milujú deti aj dospelí.
Maškrtia nielen ľudia - skúste sa spýtať majiteľov psov, či im chutia sladkosti. Chovateľov koní, či by kôň pohrdol kockami cukru. Spýtajte sa majiteľov papagájov, ako nepríčetne sa vtáky dožadujú piškót.
To, že všetkým sladké tak chutí však ešte neznamená, že to je aj zdravé! Žiaľ. Čokolády, torty, piškóty, keksíky, tyčinky a samozrejme aj sladké malinovky a koly sú potravinami, ktoré sa v prírode voľne nenachádzajú. Nemusíte si namáhavo kliesniť cestu pralesom, aby ste narazili na pár krémešov. Nemusíte sa vyšplhať na strom, aby ste si upili kokakoly. Ak chcete bielu čokoládu, nemusíte ju naháňať po poli a uloviť v smrteľnom zápase.
Nič také. Sladkosti si človek proste kúpi a bez fyzickej námahy sa nimi môže napchať. Chuť je úžasná, tak prečo by prestával s jedením práve v najlepšom?
Žiaľ, v tomto nás chuť dokonale zrádza. Láka nás jesť a my bezmocne cuckáme vaječný koňak, alebo spásame makovník s riadne sladkým kakaom. Bez ohľadu na to, koľko energie nám treba doplniť. Sladká chuť nás tak trocha zbavuje príčetnosti.

Pocitový index

Človek pri opakovaní otupie a potom už žiada len viac. Nastriekate sa voňavkou a za chvíľu ani neviete, že ju na sebe máte. Tak frknete ešte trocha. A za chvíľku už zas nič necítite. Ľudia okolo vás už omdlievajú, ale vy o svojej vôni nič neviete.
Rovnaké je to aj s inými zmyslami. Vyjdite z tmy na svetlo a oslepí vás. Chvíľu budete žmúriť, ale potom sa rozpozeráte a už vidíte normálne.
Aj so sladkosťami je to podobné. Stačil by vám banán, ale ak je bomboniéra, je to lepšie. Je sladšia. Časom si na sladkosti zvyknete a začnete preberať. Málo sladké banány vám už ani nebudú chutiť, lebo…

Prah tolerancie

…sa zmenil. Už ste privykli na umelo osladené zákusky, na príkru čokoládu. Už vám nechutia nejaké otupné somariny typu ovocie, zelenina - takmer bez chuti, stvorené prírodou. Chcete koncentrát. Cukor, med. Veľa! Už ste pocitovo závislí - ak máte cítiť sladkú chuť, musí byť umelá.
A vy chcete tú chuť cítiť a tak platíte výrobcom za to, že môžete jesť potraviny, ktoré vám chutia až tak, že sa dobrovoľne napchávate, aj keď vaša ospobná váha ukazuje stále vyššie čísla.
Aj človek s bežne dostupným IQ vie, že ak zje veľa sladkého, bude rýchlo priberať. Aj človek s desiatkami kíl nadváhy to vie. Napriek tomu papá a papá a priberá. Vidí to, vie to, no nedokáže prestať.
Mnohí z nás sú ochotní položiť svoj život, zdravie a pohodlie za sladkú chuť. Síce pomaly, ale zato s plným vedomím, že jedenie sladkostí má na svedomí kilá tuku, čo nás zaťažujú.
Mnohí z nás učia závislosti na sladké koncentráty aj svoje deti. Čo tam po tom, či je sladkosť zdravá? Hlavne, že im tak chutí.
A tak sme si prakticky rovní s takým psom, papagájom, či koňom. To zvieratko totiž nevie, že to, čo mu tak chutí mu môže veľmi ublížiť. Nespojí si to.
My to vieme, a nič nám to nie je platné…
zdroj:chudnutie-ako.sk

thinspo 2

12. března 2008 v 23:07 Thinspo

thinspo 1

12. března 2008 v 22:58 Thinspo